Od 15. stor. prenikajú Osmanskí Turci na Balkán, dobyli byzantské mesto Adrianupoli a v roku 1453 Konštantinopol, čím padla Byzantská ríša. Turci aj napriek veľkej snahe Grékov a Benátčanov dobyli pevninské Grécko a grécke ostrovy (iba Iónske ostrovy nikdy nedobyli), odtiaľ smerovali na sever, kde do 16. stor. obsadili všetky balkánske územia až po južné Slovensko. Proti nim sa postavili hlavne Benátčania, ktorí si uhájili pozície v Dalmácii, Istrii a na Iónskych ostrovoch. Turci vysielali do porobených území moslimské obyvateľstvo z Malej Ázie, no najväčšia časť balkánskych Turkov boli potomkovia islamizovaných pôvodných obyvateľov, podobne ako aj v Malej Ázii.
V podmanených krajinách vznikali proti tureckej moci vlny odporov, najviac rebelovali Gréci, ktorí hromadne odchádzali do vysokých hôr a organizovali zbojnícke prepady (klefturia), známi sú grécki zbojníci (Klefti, Armatoli). Najväčším mestom bol Konštantinopol, žili tu hlavne Gréci a Turci, ale aj Arméni a Židia. Najväčšia revolúcia proti Turkom vypukla v roku 1821 v Grécku, bola to Grécka vojna za nezávislosť, ktorú viedol Theodoros Kolokotronis.
Grécko si tu vybojovalo ako prvé nezávislosť, ale išlo iba o územie dnešného južného Grécka. Slabosť Osmanskej ríše využili aj iné národy. Osamostatnili sa Srbi, Bulhari a neskôr aj Albánci a Čiernohorci. Každý z týchto národov si robil nároky na územia, ktoré mali záujem získať aj druhí. Srbi a Bulhari sa hádali o územie dnešného Macedónska, Gréci a Bulhari o územie dnešnej gréckej Makedónie, Albánci a Srbi o Kosovo a Gréci a Albánci o Severný Epirus (dnešné južné Albánsko).
Bosna, kde žili prevažne slovanskí moslimovia patrila Rakúsko-Uhorsku, rovnako tak aj severné Srbsko, Chorvátsko a Istria až po Benátky. Rôzne konflikty vyústili do dvoch balkánskych vojen, Osmanská ríša bola na rozpade a nečinne sa situáciám prizerala. Bulhari a Gréci bojovali o Macedóniu, boje boli tvrdé. Srbi, patriaci do Rakúsko-Uhorska, pod vedením Gavrila Principa zavraždili rakúskeho následníka trónu, čo vyústilo do Prvej sv. vojny. V roku 1919 grécky premiér Eleftherios Venizelos oslobodil od Turkov Makedóniu a Východnú Tráciu, rovnako tak aj grécke časti Malej Ázie.
Grékov však nakoniec Turci porazili a tak sa museli stiahnuť, ostala im len Macedónia, zároveň bola zrušená Osmanská ríša a vzniklo Turecko v jeho dnešnej podobe na čele s Mustafom Kemalom Atatürkom.
(zdroj: Wikipedia)