Hlavným zahraničnopolitickým cieľom BaH je členstvo v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO). Členstvo v NATO však (na rozdiel od členstva v EÚ) nemá jednoznačnú podporu celého politického spektra BaH, a tiež podpora verejnosti je v tejto otázke menšia.
Európska únia
Hlavným zahraničnopolitickým cieľom BaH je členstvo v Európskej únii (EÚ), ktorý má jednoznačnú podporu celého politického spektra a väčšiny BaH verejnosti. V júni 2008 bola podpísaná Dohoda o stabilizácii a pridružení (SAA) s EÚ, ktorá vstúpila po ratifikácii do platnosti k 1.6.2015. Vo februári 2018 BaH strana odovzdala odpovede na Dotazník EK, na čo EK odpovedala v máji 2019 odovzdaním Posudku EK k žiadosti BaH o členstvo so 14 zadefinovanými kľúčovými prioritami pre udelenie statusu kandidátskej krajiny. Hlavným nástrojom pomoci EÚ v BaH ostávajú nástroje predvstupovej pomoci (IPA fondy). V uplynulých rokoch boli schválené národné stratégie dôležité pre využívanie pomoci EÚ. V roku 2017 to bola stratégia rozvoja poľnohospodárstva v roku 2018 bola prijatá národná stratégia pre rozvoj energetiky. Napriek pretrvávajúcemu konsenzu o priorite európskej integrácie krajina aj v roku 2020 napredovala v oblasti plnenia 14 kľúčových priorít pomalým tempom, stagnuje tiež realizácia kľúčových štrukturálnych reforiem.
Rada EÚ vo svojich záveroch podporila v decembri 2019 stanovisko Komisie k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ a Komisia prijala v nasledujúcom roku prijala hospodársky a investičný plán na podporu a priblíženie západného Balkánu k EÚ. V októbri Komisia odporučila udeliť Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že sa podnikne niekoľko krokov. V decembri 2022 nastal v ceste Bosny a Hercegoviny za členstvom v EÚ historický míľnik po tom, čo Európska rada napokon udelila Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny.
V BaH je naďalej silne prítomná medzinárodná prítomnosť v podobe Úradu vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva pre implementáciu Daytonskej mierovej zmluvy na základe mandátu BR OSN, ako aj počtom 3. na svete Delegácie EÚ s funkciou osobitného predstaviteľa EÚ (EÚSR) podporovanej vojenskou misiou EUFOR Althea (600 príslušníkov), ktorá je nástupcom misie NATO SFOR (od decembra 2004).
Od 15.12.2010 občania BaH, ktorí vlastnia biometrické pasy pre krátkodobé pobyty (do 3 mesiacov) v tzv. schengenských krajinách (tj. vrátane SR) nepotrebujú víza (od 15.10.2014 platia v BaH iba biometrické pasy).
V reakcii na pandémiu Covid-19 bola BaH jedným z adresátov pomoci EÚ a EIB vo výške 3,3 mld. EUR alokovanej pre Západný Balkán na účely vysporiadania sa s pandémiou a na znižovanie negatívnych socio-ekonomických postpandemických dopadov. Tá o. i. zahŕňala 38 mil. EUR okamžitej pomoci na nákup ochranných pomôcok, testov či ventilátorov, 70 mil. EUR v podobe grantu na nákup vakcín, realokáciu 467mil. EUR v rámci nástroja IPA, 750mil. EUR v rámci makrofinančnej pomoci, či rozšírenie Fondu solidárnosti EÚ.
Severoatlantická aliancia (NATO)
BaH bola v roku 2006 prijatá do programu Partnerstvo pre mier (PfP). Od roku 2008 je BaH súčasťou tzv. intenzifikovaného dialóg s NATO. Vo februári 2021 Rada ministrov BaH odobrila odoslanie nového Programu reforiem BiH do centrály NATO i nové personálne zloženie Komisie pre spoluprácu s NATO, dosiahnutie čoho trvalo 15 mesiacov. Členstvo BaH v NATO ani v súčasnosti nemá podporu celého politického spektra BaH, resp. verejnosti. Príslušníci OS BaH sú zapojení do viacerých misií NATO, resp. mierových operácií OSN.
Ďalšie organizácie a zoskupenia:
BaH je členom OSN (od 1.1.2010 do 31.12.2011 bola nestálym členom BR OSN), Rady Európy (od mája do novembra 2015 bola BaH predsedníckou krajinou), OBSE, PfP, Únie pre Stredozemie, Stredoeurópskej iniciatívy (CEI, v roku 2016 predsednícka krajina), Stredoeurópskej zóny voľného obchodu (CEFTA).
Najdôležitejšie regionálne organizácie, ktorých je BaH členom:
• Rada pre regionálnu spoluprácu (RCC)
• Proces spolupráce juhovýchodnej Európy (SEECP)
• Jadransko-Iónska iniciatíva
• Regionálna iniciatíva pre migráciu, azyl a utečencov (Marr)
• Iniciatíva spolupráce južnej Európy (CESI)
• Medzinárodná komisia pre povodie rieky Sávy
Prístupový proces BaH do Svetovej obchodnej organizácie (WTO)
Pracovná skupina pre prístup BaH do WTO bola zriadená v júli 1999 a v októbri 2002 BaH predložila memorandum o zahranično-obchodnom režime. Vo februári 2007 predložila BaH revidované ponuky za oblasť tovarov a služieb. Naposledy sa zasadnutie pracovnej skupiny uskutočnilo v júni 2013. Podľa EK má prístupový proces BaH do WTO strategický charakter pre stabilitu celého balkánskeho regiónu. BaH podpísala stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ a pristúpila k dohode CEFTA. Uskutočnili sa mnohé dôležité reformy (colný zákon, určovanie colnej hodnoty, pravidlá pôvodu, prechod kompetencií na centrálne štátne inštitúcie, technické predpisy, sanitárne a fytosanitárne opatrenia, štátna pomoc). Subvencie do priemyslu (vzhľadom na nedostatok financií) sú obmedzené, kompatibilné s pravidlami WTO. Prístupové rokovania neboli dokončené ani v roku 2020 a pokračujú, pričom ich dynamika závisí aj od rýchlosti implementácie príslušnej legislatívy.
Bosna a Hercegovina vo vzťahu k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode EK začiatkom roka 2006 oficiálne podporila iniciatívu smerujúcu k vytvoreniu zóny voľného obchodu krajín juhovýchodnej Európy na báze CEFTA. Táto iniciatíva smerovala k sprehľadneniu systému preferenčných vzťahov v tomto regióne a odstráneniu 32 bilaterálnych preferenčných dohôd. Na summite, ktorý sa uskutočnil dňa 19.12.2006 v Bukurešti, bola prijatá spoločná deklarácia, ktorá okrem iného akceptovala vytvorenie zóny voľného obchodu na základe transformácie CEFTA. Táto jednotná dohoda medzi krajinami regiónu bola slávnostne podpísaná predstaviteľmi Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Chorvátska, Severného Macedónska, Moldavska, Čiernej Hory, Rumunska, Srbska a Kosova napriek tomu, že od 1.1.2007 z nej vystúpili Bulharsko a Rumunsko z dôvodu svojho plnoprávneho začlenenia do EÚ. Text novej dohody vychádza z CEFTA, ale zahrňuje aj nové oblasti, napr. práva duševného vlastníctva, obchod so službami, posilnenie mechanizmu urovnávania sporov a pod. Dohoda nadobudla platnosť od 1.5.2007 po ukončení vnútroštátnych ratifikačných postupov jej zmluvných strán. Aj keď EÚ nie je zmluvnou stranou CEFTA, intenzívne podporovala jej rozšírenie a považuje ju za vhodný doplnok stabilizačného a asociačného procesu. Zo združenia CEFTA od 1.7.2013 vystúpilo Chorvátsko (v súvislosti so vstupom do EÚ).
(zdroj: MZVaEZ SR a oficiálna stránka EÚ)