Základná charakteristika hospodárstva
Bosna a Hercegovina (BaH) patrí k stredne vyspelým ekonomikám, ktorej úroveň integrácie do medzinárodných trhov a výrobných reťazcov je pomerene nízka. Z hľadiska tvorby HDP predstavuje poľnohospodársky sektor 2,35%, priemysel 27,15% (z toho 2,16% ťažba a 4,84% výstavba) a najvýznamnejším je sektor služieb a verejnej správy, ktorý tvorí až 70,4%. Dôvodom robustnej verejnej a štátnej správy je skutočnosť, že krajina (ktorej súčasná podoba bola vytvorená na základe Daytonskej mierovej zmluvy z r. 1995) má zložité a mnohoúrovňové administratívne členenie. Hlavné administratívne členenie zahŕňa entitu Republiku srbskú (RS), entitu Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) – ktorá sa ďalej člení na 10 kantónov – a dištrikt Brčko. Štátny rozpočet je z dôvodu decentralizácie krajiny obmedzený a prevyšujú ho rozpočty jednotlivých entít. Najdôležitejšími funkciami na štátnej úrovni sú riadenie menovej politiky, zodpovednosť za medzinárodné finančné záväzky, obchodná a colná politika, regulácia dopravy či kontrola vzdušného priestoru. Entity disponujú pôsobnosťou v sérii sektorových oblastí, ktoré pokrývajú príslušnými entitnými ministerstvami – napr. poľnohospodárstvo, energetika, vnútorné záležitosti, spravodlivosť, obchod, doprava a komunikácie, či priemysel. Pre porovnanie, v roku 2020 bol schválený rozpočet vo výške 509 mil. EUR pre inštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou + 413 mil. EUR na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zahraničného dlhu (zahŕňajúceho aj entitné záväzky). Entita FBiH disponuje aktuálne rozpočtom 2,8 mld. EUR (v apríli 2020 navýšený o 11% z dôvodu ekonomickej krízy), entita RS disponuje rozpočtom 1,75 mld. EUR. Hlavným obchodným centrom je Sarajevo, no z dôvodu decentralizácie je vysoko odporúčané, v záujme pokryť celý trh v krajine, nadväzovať kontakty aj v ostatných častiach krajiny, predovšetkým v Banja Luke (entita RS) a v Mostare (entita FBaH). Taktiež sa odporúča pre pokrytie celého trhu disponovať dodávateľom/partnerom v oboch entitách.
Čo sa týka výhod BaH obchodno-investičného charakteru, je možné vyzdvihnúť o. i. nižšie náklady na pracovnú silu, dobre formovaný ľudský kapitál predovšetkým v technických oblastiach, atraktivitu geografickej polohy krajiny či zapojenie BaH do Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA). Ekonomická dôležitosť krajiny je utvrdzovaná aj výrazným politicko-ekonomickým záujmom mocností (okrem EÚ i Rusko, Turecko, krajiny Arabského polostrova, Čína…).
Významnú časť príjmov domácností predstavujú remitendy diaspóry (okolo 8% HDP, v poslednom roku zaznamenaný mierny pokles v dôsledku pandémie). Tieto financie sa však najčastejšie používajú na priamu spotrebu a na rodinnú výstavbu a nie na investície. Ekonomická štruktúra ostáva aj naďalej zraniteľná voči turbulenciám vonkajšieho ekonomického prostredia, čo ukázala aj aktuálna pandémia COVID-19. BaH ekonomika vykazovala v posledných rokoch mierny ekonomický rast, čo viedlo k znižovaniu zamestnanosti a zvýšeniu kapitálových ziskov. Situáciu však skomplikovala pandémia COVID-19, ktorej dopady na HDP zatiaľ nie sú presne známe (odhadovaný pokles za minulý rok o 4,2%). Negatívne vplyvy sa však odrazili, resp. ešte odrazia na ekonomike aj z dôvodu veľkej miery závislosti od zahraničného obchodu. BaH navyše čelila výrazným problémom spojeným s obstarávaním vakcín proti COVID-19 nad rámec spoločného mechanizmu COVAX (ktorý zaznamenal výrazné oneskorenie), pričom do veľkej časti bola odkázaná na zahraničných donorov.
V nadväznosti na krízu došlo i k nárastu nezamestnanosti oproti predchádzajúcemu roku, ktorý bol pozitívnejší vďaka stabilite meny i pretrvávajúcej likvidite bankového sektoru. V BaH je oficiálnou menou konvertibilná marka (symbol BAM, resp. KM), pričom od roku 2000 je fixným kurzom naviazaná na EURO (1 EUR = 1,95583 BAM, 1 BAM = 100 fenigov). V uplynulom roku je podľa dostupných (čiastkových) zdrojov predpokladaný mierny pokles priamych zahraničných investícií, ktoré však naďalej sú len na úrovni približne 2% HDP a sú jednou z nižších v rámci regiónu západného Balkánu. Dôvodom je pretrvávajúca rozdrobenosť a komplikovaná štruktúra inštitúcií trhu, ako aj celkový stav podnikateľského prostredia. Špecifickou črtou BaH je, že naďalej nemá jednotný daňový systém. Jedinou jednotnou daňou na úrovni štátu je DPH, pričom príjmy rozpočtu závisia najviac od nepriamych daní (daň z obratu a colné poplatky). Z medzinárodných ratingových agentúr Standard & Poor potvrdila v apríli 2020 úverový rating BaH na úrovni B so stabilným výhľadom. Moody´s Investors Service potvrdila v auguste 2020 úverový rating na úrovni B3 so stabilným výhľadom.
Hlavné odvetvia hospodárstva
Priemysel
Ťažba a hutníctvo železa a farebných kovov
Na území BaH sa nachádzajú hospodársky významné ložiská železa, mangánu, niklu, kobaltu, chrómu, olova, zinku, antimónu a bauxitu. Ťažobné a spracovateľské kapacity sa nachádzajú v okolí Zenice, Mostaru, Jajca, Banja Luky a predovšetkým Tuzly, kde sa ťaží aj kamenná soľ, kamenné uhlie a vysokokvalitný vápenec pre výrobu stavebných hmôt. Spracovateľské závody, z ktorých najväčšie sú Unis Pobjeda Goražde, Krajinametal v Bihači a FEAL Široki Brijeg, vyrábajú hliníkové profily, oceľové drôty, žeriavy, náradie, valcované plechy a hutnícke výrobky. Hutnícky a kovoobrábací priemysel patria k najvýznamnejším v BaH.
Strojárenstvo
V BaH sa nachádza niekoľko závodov, ktoré vyrábajú komponenty pre svetové značky, ako sú VW, Škoda, Man, Audi, BMW, Fiat a pod. Ďalej sa v BaH vyrábajú elektromotory, transformátory, kompresory, hydraulické prístroje, poľnohospodárska technika, elektrorozvody a stĺpy diaľkového vedenia.
Priemysel odevný, kožiarsky a obuvnícky
Ide o odvetvie s dlhoročnou tradíciou, ktorého výrobky BaH vyváža prevažne do Nemecka a Talianska. V sektore už roky prebieha modernizácia výrobných kapacít a zavádzanie nových technológií. Vyrábajú sa vlnené, syntetické aj kombinované tkaniny, všetky druhy obuvi, vlnená konfekcia, obliečky, kožená aj textilná galantéria, módne i športové oblečenie. Výrobné závody sú prevažne malé, zamestnávajú 50 až 80 zamestnancov. Najväčším podnikom v sektore sú bavlnárske závody v Mostare.
Priemysel drevársky a papierenský
Lesná pôda tvorí odhadom polovicu územia BaH (cca. 2.709.800 ha), pričom 81% je vo verejnom vlastníctve a 19% je v súkromnom vlastníctve. Drevo je považované za jedno z najväčších prírodných bohatstiev BaH. Aj keď nie sú spracovateľské kapacity zďaleka plne využité (celková ročná kapacita cca. 7,2 milióna m3 vs. ročný prírastok cca. 7,9 milióna m3), každoročná ťažba dreva sa odhaduje na 2 milióny m3 (t.j. 28% kapacity). Prevažná časť dreva sa ale vyváža v nespracovanom stave, rozsiahla je ilegálna ťažba dreva na vývoz. Výroba nábytku je jedným z najúspešnejších vývozných odvetví BaH, ďalej sa vyrábajú stavebné komponenty, parkety a podlahoviny, drevené obaly. Papierenský priemysel produkuje obalové materiály, vrecia, toaletný papier a celulózu, aj keď sa odhaduje, že spracovateľské kapacity tohto odvetvia sú využité maximálne na 1/5. Najväčšou investíciou zo SR v krajine je SHP Celex v Banja Luke (cca 36mil. Euro), ktorý patrí k významným zamestnávateľom v entite RS (320 zamestnancov).
Energetický sektor BaH
BaH je sebestačná vo výrobe elektrickej energie, ktorá sa v oboch entitách vyrába vo vodných a tepelných elektrárňach (výhradne uhoľných). Momentálne sa angažujú v projektoch výstavby obnoviteľných zdrojov elektrickej energie zahraničné spoločnosti predovšetkým z Nemecka, Nórska a Rakúska (veterné a slnečné elektrárne, biomasa), ale aj zo SR (malé vodné hydroelektrárne). V prípade plynovodov existujú konkrétne plány pre rozšírenie existujúcich smerov pre zabezpečenie plynofikácie na celom území BaH. BaH nemá vlastné zásoby plynu a ani žiadne zásobovacie kapacity.
Reformné procesy v oblasti energetiky sú pomerne pomalé a administratívne komplikované, vzhľadom na komplexné ústavné zriadenie v BaH. To v praxi znamená, že BaH doposiaľ netransponovala na národnej úrovni III. energetický balíček a vo vzťahu k plynárenskému odvetviu ani II. energetický balíček. Z pohľadu angažovanosti entít, RS je vpred oproti FBaH, predovšetkým vďaka modernejšiemu legislatívnemu rámcu regulujúcemu elektrickú energiu (ktorý vo veľkej miere transponoval tretí energetický balíček).
BaH dlhodobo neplní ciele vo vzťahu k obnoviteľným zdrojom energie, čo súvisí aj s nadmerným využívaním uhlia v energetickom sektore (v roku 2019 vyplatila BaH priame dotácie á 22,7 mil. EUR na podporu výroby energie z uhlia). 3 tepelné elektrárne si vyžadujú rekonštrukciu resp. uzatvorenie v roku 2021, v tejto veci zatiaľ BaH nepodnikla potrebné kroky. Projekt rozšírenia tepelnej elektrárne Tuzla – blok 7 je predmetom konania o porušení povinnosti z dôvodu verejnej záruky vo výške 100% (v súlade s EÚ pravidlami max. 80%). Príprava Národného a klimatického plánu je v pokročilom štádiu, chýba zosúladenie medzi štátnou a entitnou úrovňou. BaH síce schválila Štátny plán znižovania emisií, ten sa však v praxi realizuje iba v obmedzenom rozsahu. Energetické spoločenstvo upozorňuje aj na absentujúcu legislatívu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktorá by motivovala a poskytovala záruky súkromným investorom. Ďalším z chýbajúcich článkov je regulácia energetického trhu na úrovni štátu, ktorá ostáva nedoriešenou politickou otázkou.
Ropa
V súčasnej dobe sa v krajine ťažba ropy nevykonáva a BaH je plne závislá na dovoze ropy, ktorá sa spracováva v dvoch rafinériách na území RS: rafinéria Bosanski Brod (severná hranica s Chorvátskom) a olejárskej rafinéria Modriča (východne cca 40 km od Bosanského Brodu). V roku 2020 však entita FBaH vypísala tender na prieskum možných nálezísk ropy a zemného plynu, vďaka čomu je v budúcnosti možné očakávať rozvoj tohto odvetvia a investície smerované primárne do súvisiacej infraštruktúry. Čo sa týka spotreby ropy v krajine, najviac spotreby ide na sektor dopravy 70%, priemysel 12%, domácnosti 10%, poľnohospodárstvo 8% a služby 2%.
Plyn
BaH nemá vlastné zdroje prírodného plynu. Zásobovanie je tak plne závislé na dovoze. V súčasnej dobe sa plyn dováža z Ruska, a to jediným plynovodom – na trase Ukrajina – Maďarsko – Srbsko (Šelak hraničný bod BaH v blízkosti mesta Zvornik). Tento jediný plynovod pokračuje v smere Kladanj – Olovo – Sarajevo – Visoko – Kakanj – Zenica. Celková dĺžka plynovodu je 243 km. Ročná spotreba prírodného plynu je na úrovni cca 320 mil. m3. BaH doposiaľ netransponovala na národnej úrovni III. energetický balíček a vo vzťahu k plynárenskému odvetviu ani II. energetický balíček. Z pohľadu angažovanosti entít, RS je vpred oproti FBaH, predovšetkým vďaka pokrokovejšej regulácii plynárenského odvetvia (vo veľkej miere korešpondujúcej s EÚ acquis).
Elektrická energia
Elektrická energia sa v BaH vyrába takmer výhradne v tepelných a vodných elektrárňach, pričom krajina je čistým vývozcom energie. Výrobná kapacita predstavuje cca. 16.000 GWh. Kedysi jednotný systém elektrickej energie sa po vojne rozdelil na tri výrobné a distribučné elektrárenské spoločnosti kopírujúce geografické a etnické línie: vo FBaH Elektroprivreda BiH a Elekroprivreda HZHB (Elektroprivreda Hrvatska zajednica Herceg-Bosne) a v RS je to Elektroprivreda RS. Spoločnosti sú nezávislé, zodpovedajú za zásobovanie elektrickou energiou najmä do svojich entitných sietí. Aj napriek tomu, že BaH urobila niekoľko významných krokov k liberalizácii trhu s elektrinou, vrátane zavedenie nezávislej regulácie, otvoreného trhu a konkurenčných trhových zásad, sektor si ešte stále vyžaduje množstvo práce, aby bola organizácia vnútorného trhu úplne transparentná. Reformovanie danej oblasti spomaľuje slabá motivácia – relatívne nízke ceny elektrickej energie pre domácnosti (v porovnaní s priemerom v EÚ resp. ZB). Dlhodobo absentujúca politická vôľa zvýšiť ceny však neumožňuje ani prílev investícií do modernizácie. Svetová banka z dlhodobého hľadiska odhaduje výšku potrebných investícií do tohto sektoru na viac ako 6 miliárd dolárov na potrebnú modernizáciu, predĺženie životnosti i zavedenie nových zariadení modernej generácie. Čo sa týka slovenských súkromných investícií v oblasti OZE v BaH, tie smerovali do výstavby malých ekologických (spádových) vodných elektrární.
Stavebníctvo
Hlavným novobudovaným objektom ostáva pokračujúca výstavba doteraz v krajine jedinej diaľnice zo Sarajeva smerom na severozápad k mestu Zenica. Najvýznamnejším infraštruktúrnym projektom je výstavba diaľnice na paneurópskom cestnom koridore 5c, ktorá bude nadväzovať na chorvátske diaľnice A10 a A5a maďarskú diaľnicu M6 a v budúcnosti by mala prepojiť Budapešť s chorvátskym prístavom Ploče. Jeho rozvoj pokračoval aj v roku 2020, medzi najpokročilejšie projekty konektivity patril úsek Buna – Počitelj, Svilaj – Odžak, Rudanka – Johovac, Počitelj – Zvirovići, Ponirak – Vraca /Tunel v Zenici, Tunel v Zenici – Donja Gračanica. V posledných rokoch v prvom rade vďaka investorom z arabských krajín bol zaznamenaný rast záujmu aj o výstavbu domov/bytov a hotelov, čo má pozitívny dopad na stavebníctvo.
Poľnohospodárstvo
Vzhľadom k hornatému terénu BaH je v poľnohospodárstve zastúpená predovšetkým živočíšna výroba, chov hovädzieho dobytka, oviec a kôz na mlieko aj na mäso, hydiny, miestami (najmä v RS) aj chov ošípaných. Ročná výroba mlieka činí cca 225 miliónov litrov. Základom poľnohospodárstva v BaH sú veľmi malé farmy, kedy 65% farmárov vlastní menej ako 3,5ha s priemerným počtom 3ks dobytka na farmu. Veľkosť fariem je limitujúcim faktorom pre ich efektívne uplatnenie na trhu. V priehradných nádržiach na riekach sa chovajú pstruhy a ďalšie sladkovodné ryby. Medzi vývozné artikle patria okrem iného aj minerálne vody, vína (Žilavka a Blatina), syry, ovocie a výrobky z neho. Z rastlinnej výroby je významné pestovanie ovocia (jablka, slivky, hrušky, marhule a broskyne ale aj dule), lesných plodov (v prvom rade maliny) a hrozna, hoci vinice a sady boli značne poškodené vojnovými udalosťami. Priaznivejšie podmienky pre rastlinnú výrobu sú v severnej nížinnej časti Bosny, kde sa pestuje kukurica, pšenica, krmoviny, technické plodiny (slnečnica, sója), a tiež na juhu v Hercegovine (ovocinárstvo – mandarínky, broskyne, granátové jablka, figy). Bosna a Hercegovina je v produkcii obilia nesebestačná. Pestuje sa tiež tabak a chmeľ. Medzi najväčšie prekážky optimálneho rozvoja rezortu patria v prvom rade roztrieštenosť riadenia (na entitnej a vo FBaH aj na kantonálnej úrovni, celoštátnej inštitúcie absentujú – s výnimkou Štátnej veterinárnej správy – alebo ešte len komplikovane vznikajú za prudkých kompetenčných sporov), neexistencia celoštátneho katastra nehnuteľností, pretrvávajúce kolektívne vlastníctvo najlukratívnejších pozemkov a rozdrobenosť súkromných fariem. Entita FBaH núka možnosť alokácie výroby ako aj export potravín s certifikátom „halal“ príp. re- export na trhy krajín, kde takýto špecifický certifikát je potrebný. V Sarajeve každoročne usporiadajú aj medzinárodný veľtrh pre výrobcov a obchodníkov „halal“ potravín.
Služby
Cestovný ruch a turistika
BaH má veľký záujem o rozvoj infraštruktúry v oblasti cestovného ruchu a turistiky, predovšetkým zimnej. Počty turistov však naďalej kolíšu. Agentúra na podporu investícií FIPA vydala nemalé prostriedky na výrobu a vysielanie na významných zahraničných televíznych kanáloch, predovšetkým CNN, niekoľkých propagačných spotov, ktoré predstavujú Bosnu a Hercegovinu ako atraktívnu turistickú destináciu a súčasne aj vhodné miesto k zahraničným investíciám. Zahraniční návštevníci BaH aj naďalej pochádzajú najviac z krajín bývalej SFRJ, tj. Srbska a Čiernej Hory, Chorvátska, Slovinska (návštevníci z týchto krajín sú však väčšinou podnikatelia) a Macedónska. Kým domáci turisti dávali prednosť kúpeľným miestam, zahraniční väčšinou uprednostňovali pobyt v horských strediskách. Nedostatočná a neadekvátna úroveň dopravnej infraštruktúry však do určitej miery obmedzuje rozvoj turistiky. V ostatnom období sa zvýšil prílev turistov najmä z krajín Blízkeho Východu.
Maloobchod
Maloobchodná sieť je v BaH naďalej značne segmentovaná; výrazná časť celkového maloobchodného obratu realizovalo sedem najväčších maloobchodných firiem: Bingo, Konzum/Mercator, VFkomerc, Tropic Centar, Omega a Merkúr. Sú to spoločnosti, ktoré sa sústreďujú predovšetkým na predaj potravín a spotrebného tovaru.
Telekomunikácie
Telekomunikačný trh bol v ostatných rokoch liberalizovaný a bol vytvorený regulačný rámec podľa štandardov EÚ. Komunikačná regulačná agentúra BaH (CRA) odovzdala koncom roku 2004 trom BaH spoločnostiam licencie operátorov mobilnej telefónie. Sú to BH Telekom, HT Mostar a Telekom RS. Internet je dostupný na väčšine územia BaH, pričom sieť bola modernizovaná, aby podporovala HSPA technológiu. Počet pevných telefónnych liniek naďalej výrazne klesá. Odhadom 75% populácie BaH využíva internet. Na základe licencie Agentúry pre reguláciu telekomunikácií BaH začali mobilní operátori v máji 2019 s komerčným poskytovaním služieb 4G. Najprv služby spustili v Sarajeve a Mostare a potom v ďalších aglomeráciách krajiny. Podľa odhadov odborníkov poskytovanie služieb 5G v BaH sa nezačne skôr ako 2024, aktuálne prebieha aktívna (prevažne politická) diskusia ohľadom zabezpečenia služby poskytovateľmi z USA alebo Číny. BaH aj v roku 2020 regionálnu iniciatívu zavedenia roamingu medzi krajinami západného Balkánu, ktorá by mohla byť realizovaná v najbližšom období.
(zdroj: MZVaEZ SR)