Základná charakteristika hospodárstva
Napriek poklesu zahraničného dopytu a sprísneným podmienkam financovania chorvátska ekonomika v roku 2023 naďalej rástla výrazne nad priemerom EÚ a eurozóny a takýto trend by mohol pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. HDP Chorvátska v roku 2023 zaznamenal medziročný rast o 2,8% vďaka silnému dopytu po službách cestovného ruchu, zintenzívnenia čerpania eurofondov a expanzívnej fiškálnej politiky. Pomer verejného dlhu HR k HDP v roku 2023 klesol zo 68,2% na úroveň 63,5%. Deficit konsolidovaného štátneho rozpočtu v roku 2023 dosiahol 0,7% HDP, resp. 528 mil. EUR. V roku 2023 bola miera nezamestnanosti v krajine na úrovni 6,1% (pokles o 0,9%). V roku 2024 Medzinárodný menový fond odhaduje rast chorvátskej ekonomiky na úrovni 3%. Očakáva sa tiež zníženie miery inflácie na 2,5%. V rebríčku konkurencieschopnosti z dielne švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development – IMD) sa Chorvátsko nachádza na 50. mieste (medziročná zmena poradia -4), Slovensko 53. (-4).
Štátny rozpočet na r. 2024 počíta s príjmami vo výške 28,5 mld. EUR a výdavkami vo výške 32,6 mld. EUR a deficitom na úrovni 1,9% HDP, resp. -4,1 mld. EUR.
Zelená a digitálna transformácia môže mať na hospodárstvo silný transformačný účinok. Prioritnými projektmi sú autonómne vozidlá piatej generácie, obnova a výstavba energetickej infraštruktúry, využívanie OZE, vodné hospodárstvo, vzdelávanie, zdravotníctvo a verejná správa. V Národnom pláne obnovy a odolnosti (NPOO) je vyčlenených 1,27 mld. EUR na digitálnu transformáciu krajiny, ktorá zahŕňa aj spoluprácu s akademickou obcou a Smart Industry. Priority implementácie v oblasti digitálnej transformácie ekonomiky sa týkajú jej podpory prostredníctvom pokročilých technológií v ekonomike a spoločnosti, posilnenie strategických digitálnych kapacít, zvýšenie úrovne digitálnej gramotnosti podnikov, vytvorenie štandardizovaných platforiem a rozvoj štátnej informačnej infraštruktúry.
Dôležitou výzvou pre HR naďalej zostáva akútna potreba uskutočnenia dlhodobo nerealizovaných štrukturálnych reforiem, vytvorenie optimálneho podnikateľského a investičného prostredia, zníženie administratívy (prezamestnanosti) štátnej správy a reforma územnej samosprávy. Ich nerealizovaním môže byť z dlhodobého hľadiska problém udržať kontinuálny rast HDP.
HR má napriek daňovej reforme komplikovaný daňový systém, vysoké verejné výdavky a relatívne vysoké náklady práce. Priemerná čistá mzda v r. 2023 bola na úrovni 1 148 EUR, a priemerná hrubá mzda vo výške 1 584 EUR. Priemerná čistá hodinová cena práce v HR v roku 2023 bola 6,14 EUR (hrubá 8,41 EUR).
Hlavné odvetvia hospodárstva
Z výrobných odvetví hospodárstva prevláda chemický priemysel, stavba lodí, oceliarstvo, petrochemický priemysel, produkcia liečiv, výroba plastov, obrábacích strojov, elektroniky, papiera, výrobkov z dreva, stavebných materiálov a potravinársky priemysel. Hlavnými potravinárskymi komoditami sú obilniny, cukrová repa, olivy, citrusové plody, zemiaky, dobytok a mliečne produkty.
Priemysel v Chorvátsku má dlhú tradíciu a je základom chorvátskeho hospodárstva. Na tvorbe HDP sa podieľa približne s 26,2 %. Zahŕňa spracovateľský priemysel (75 %), dodávky elektrickej energie, plynu a pary (18 %), dodávky vody, spracovanie odpadných vôd, hospodárenie s odpadom, činnosti zamerané na sanáciu životného prostredia (4 %) a baníctvo a ťažbu (3 %). Najväčší podiel v sektore spracovateľského priemyslu má výroba potravinárskych výrobkov a nápojov (24 %), strojársky priemysel (20 %), výroba koksu a rafinovaných ropných produktov (17 %), výroba chemikálií, chemických výrobkov, farmaceutických výrobkov, plastov a gúm (11 %), spracovanie dreva, výroba nábytku, papiera a výrobkov z papiera (9 %), výroba počítačov, elektronických a optických výrobkov a elektrických zariadení (9 %), výroba stavebných materiálov (5 %), textilu, oblečenia a výrobkov z kože (5 %).
Sektor služieb je na úrovni 70,1%. Prevláda oblasť turistického ruchu, ktorého príjem tvorí významnú časť HDP Chorvátska (cca 14 mld. EUR, resp. 19 – 21 % HDP) a ako jedno z mála odvetví hospodárstva vykazovalo doteraz rast. Sektor turizmu vníma ako najväčší problém relatívne krátku sezónu, ktorá trvá v podstate len 4 letné mesiace a ministerstvo turizmu sa snaží aj s využitím EÚ fondov pripraviť plány na budovanie ďalších stredísk zameraných na zdravotný a wellness turizmus, šport – golf, pohybové aktivity, aby prichádzali hostia do ubytovacích zariadení počas celého roku. V súvislosti s pandémiou koronavírusu bol turistický ruch v Chorvátsku v r. 2020 značne negatívne zasiahnutý, príjmy z cestovného ruchu boli len na úrovni 37 % predchádzajúcich období.
V Chorvátsku sa rozlišujú tri zemepisné a klimatické pásma: rovina na severe a východe s kontinentálnou klímou, stredozemné pobrežie na juhu a hornatá oblasť v centrálnej časti. Rôzne typy klímy, reliéfu a pôdy umožňujú výrobu širokého sortimentu poľnohospodárskych produktov. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo sa však podieľa na tvorbe HDP len 3,7%. Infraštruktúru Chorvátska tvorí celkovo 26 958 km štátnych, župných a miestnych ciest (z toho je 1 416 km diaľnic), 2 722 km železničných tratí (z čoho je 980 km elektrifikovaných) a 610 km ropovodov a 2530 km plynovodov. V krajine sa nachádza 69 letísk, z toho 24 letísk so spevnenými vzletovými a pristávacími dráhami a 45 letísk bez spevnených dráh. Registrovaných je cca 1,724 mil. osobných vozidiel, 78 650 motoriek a 180 000 nákladných áut.
(zdroj: MZVaEZ SR)