Základná charakteristika hospodárstva
Severné Macedónsko (MK) predstavuje malú, otvorenú ekonomiku, podobne ako SR, ktorej hlavný obchodný trh predstavujú krajiny EÚ, do ktorých smeruje približne 60% celkového exportu krajiny. Krajiny EÚ sa významne podieľajú na importe krajiny 47%, ako aj na exporte, a to 78%. Ďalšími významnými obchodnými partnermi sú okrem krajín EÚ napríklad Spojené kráľovstvo, Srbsko, Čína a Turecko.
MK ekonomika patrí medzi tzv. závislé trhové ekonomiky, kde hlavné financovanie zdrojmi nie sú kapitálové trhy alebo národné banky, ale vnútorné financovanie závisí skôr od zahraničných transferov vo forme remitencií a prílevu zahraničných investícií. Postupný odchod od závislej trhovej ekonomiky možno dosiahnuť len prostredníctvom štrukturálnych reforiem, ktorých cieľom by bolo zvýšenie rastu macedónskej ekonomiky na úroveň 5 percent v období 2020 – 2035. S cieľom zlepšiť ekonomický stav v krajine musí MK na jednej strane obmedziť schopnosť politických a obchodných elít manipulovať s pravidlami ekonomiky a na druhej strane potrebuje zlepšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, ako kľúčových pilierov verejného sektora.
Hlavným ťahúňom ekonomického rastu by mal byť vývoz tovarov a služieb, pretože MK je mála krajina s malým a veľmi obmedzeným domácim trhom s obmedzenými zdrojmi a s relatívne nízkym stupňom ekonomického rozvoja. Výber expanzie exportu ako dlhodobej stratégie rozvoja znamená, že ekonomika by nemala zostať (len) „malou otvorenou ekonomikou“; skôr by sa mala postupne transformovať na medzinárodne integrovanú ekonomiku, aby sa zvýšil podiel exportu na HDP zo súčasných 60% na 100%.
V súčasnosti najväčšiu časť macedónskeho exportu, ako (malú) domácu zložku k pridanej hodnote, predstavuje nekvalifikovaná a polokvalifikovaná (teda lacná) pracovná sila. Model expanzie exportu MK by preto mal trvať na tom, aby sa táto skutočnosť zmenila, to znamená, že by malo nastať zvýšenie vývozu tovarov a služieb s väčšou zložku domácej pridanej hodnoty.
Hrubý domáci produkt (HDP) dosiahol v roku 2022 v súčasných cenách úroveň 14,12 miliárd USD. Reálny rast HDP na konci roka 2022 predstavoval 2,7%. HDP p. c. (6 694 EUR), patrí preto k najnižším v Európe. Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá, že rast reálneho HDP MK v roku 2023 bude dosahovať 3%, čo je aj v súlade s predpoveďami Ministerstva financií MK. Národná banka MK a jej guvernérka Anita Angelovska Bezhoska v najnovších predpovediach tvrdí: „ako malá a otvorená ekonomika, ktorá je súčasťou globálneho obchodného a finančného systému, nie sme imúnni voči vývoju na Ukrajine, a preto najnovšie prognózy ukazujú revíziu ročného rastu smerom nadol s projekciou rastu HDP na úrovni 2,9%, pričom očakávania úrovne inflácie sú vyššie, a to na úrovni 17 %“.
Prílev remitencií poklesol na 3,5% HDP v roku 2021 oproti 3,8% HDP v roku 2020. Verejný dlh k 31. marcu 2022 tvoril 57,1%, čím sa znížil o 3,7 percentuálneho bodu v porovnaní s 31. decembrom 2021, keď tvoril 60,8% HDP. V záujme ochrany portfólia verejného dlhu pred možnými budúcimi trhovými šokmi, t. j. nepriaznivými zmenami úrokových sadzieb priamo vedúcimi k zvýšeniu nákladov rozpočtu, je jedným z cieľov v nasledujúcom období udržanie optimálnej úrokovej štruktúry portfólia verejného dlhu. V súlade s revidovanou Stratégiou riadenia verejného dlhu sa očakáva, že verejný dlh bude ku koncu roka 2023 tvoriť 65,2% HDP. V strednodobom horizonte, t. j. do roku 2026 sa podľa projekcií, stanovených v Stratégii riadenia verejného dlhu, verejný dlh stabilizuje a zníži na 57,7%.
V posledných rokoch sa štát usiloval naštartovať kľúčové reformy (inštitucionálne a vládne) a mal snahu o vytvorenie spravodlivých a udržateľných verejných financií. Zotrvanie v uskutočňovaní štrukturálnych reforiem zostáva nevyhnutným predpokladom pre vytvorenie silného a odolného hospodárstva voči nečakaným šokom, akým bola kríza spôsobená COVID-19, ale aj energetická kríza spôsobená vojnovým konfliktom na Ukrajine. Do budúcnosti je potrebné zamerať sa na obnovu fiškálneho priestoru s cieľom posilniť schopnosť ekonomiky a vyrovnať sa s budúcimi otrasmi. Pretrváva silná potreba zamerať sa na zbližovanie príjmov a zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva. Pre zrýchlenie danej konvergencie sú potrebné reformy, resp. pokračovanie v reformách štátnej správy, právneho štátu a protikorupčných opatrení. Dopomôcť tomu môže zvýšenie investícií do ľudského kapitálu.
Napriek zvýšeniu minimálnej mzdy v roku 2023 na 22 175MKD (327 EUR) produktivita pracovnej sily ostáva nízka. Priemerná mesačná čistá mzda vyplatená na zamestnanca v máji 2022 bola 31 407 denárov (510 eur). Daný fakt predstavuje riziko pre konkurencieschopnosť krajiny v strednodobom až dlhodobom horizonte. Navyšovanie minimálnej mzdy nutne neznamená zníženie celkovej chudoby obyvateľstva a môže dokonca priniesť opačný efekt – posilnenie šedej/neformálnej ekonomiky a zníženie konkurencieschopnosti. Priemerná mesačná mzda Severného Macedónska v máji 2022 bola o 9,4 percenta vyššia ako v máji 2021, podľa najnovších údajov zverejnených štatistickým úradom. Tento nárast bol výsledkom zvýšenia zamestnancov v pohostinstve (19,7 %), umení, zábave a rekreácii (16,1 %) a výrobe (14,3 %). Šedá ekonomika predstavuje jedno z rizík pre stabilitu podnikateľského prostredia, pretože dosahuje až medzi 20 – 47% celkovej ekonomickej aktivity krajiny. Ďalším problémom podnikateľského prostredia je pokrytie operatívnych nákladov, najmä zo strany malých a stredných podnikov, keďže udržateľnosť likvidity je náročná.
Hospodársky rast MK sa začal konsolidovať po nástupe novej vlády v polovici roka 2017. Pre mnohé údaje z nedávnej minulosti platí, že predchádzajúca vládna garnitúra ich „prikrášľovala“, preto dochádza neustále ku korekciám vo vzťahu k realite. Nová vláda sa usiluje skonsolidovať verejné financie, spomaliť dynamiku rastu verejného dlhu ako aj hrubého zahraničného dlhu a zreformovať trh pracovnej sily. Rýchly rast verejného dlhu bol v posledných rokoch spôsobený rastom primárnych deficitov ako odraz nízkeho daňového zaťaženia (10% daň z príjmu právnických a fyzických osôb do 1,080. 000 MKD za rok a 18 % z príjmu nad touto hranicou) a nízkej efektivity príjmovej stránky rozpočtu a na druhej strane neefektívnosťou sociálnych výdavkov, transferov a subvencií (najmä v poľnohospodárskom sektore).
Parlament Severného Macedónska v decembri 2022 schválil štátny rozpočet na rok 2023. Je projektovaný vo výške 4,6 miliardy EUR. Celkové príjmy vrátane dodatočného rozpočtu sú plánované na úrovni 282 miliardy MKD a sú o 14,8% vyššie v porovnaní s rozpočtom v roku 2022. Celkové výdavky sú plánované na úrovni 324,8 miliardy MKD (5,27 mld. EUR). Na základe plánovaných príjmov a výdavkov je výška rozpočtového deficitu predpokladaná na úrovni 42,7 miliardy MKD (694,3 mil. EUR), teda 4,6% HDP.
Rastie taktiež deficit v sociálnej poisťovni (aktuálne na úrovni cca 450 mil. EUR) z dôvodu starnutia populácie, pričom bez reforiem (zvýšenie dôchodkového veku, prehodnotenie indexácie, zvýšenie zamestnanosti žien, zvýšenie odvodov) a v podmienkach znižovania podielu práceschopného obyvateľstva sa do roku 2030 zdvojnásobí.
Národná banka (NBMK) sa rozhodla zvýšiť základnú úrokovú sadzbu o 0,75 % v reakcii na posledné zvýšenie miery inflácie v krajine v roku 2023. V súčasnosti je základná úroková sadzba 4,25 %, pričom miera inflácie na konci októbra 2022 bola na úrovni 19,8 %. Očakáva sa, že ostatné banky v krajine budú nasledovať rozhodnutie NB zvýšením úrokových sadzieb úverov a vkladov.
Počas pandémie COVID-19 bankový systém krajiny poskytoval solídnu úverovú podporu, ktorá pomohla zmierniť dopady krízy. Guvernérka Národnej banky MK A. Angelovska-Bezhoska vyjadrila pri zhodnotení roka 2020 presvedčenie, že tento úspech je najmä výsledkom kapacít vybudovaných v predkrízovom období a stimulujúcej menovej a finančnej politiky.
Miera nezamestnanosti sa v roku 2022 znížila na hodnotu 14,3%. Podľa údajov Štatistického úradu MK predstavovala pracovná sila v krajine v roku 2022 802 280 osôb, z toho 690 053 zamestnaných, zatiaľ čo 112 227 osôb bolo nezamestnaných. Miera zamestnanosti v tomto období predstavovala 47,2% zatiaľ čo miera nezamestnanosti 14,3%. Miera nezamestnanosti sa v posledných rokoch kontinuálne znižuje (viď. tabuľka Vývoj nezamestnanosti v MK). V priemere jeden zo štyroch ľudí, ktorý prišiel o prácu počas pandémie COVID-19 má menej ako 29 rokov. Vysoká nezamestnanosť mladých ľudí v MK, ktorá je jednou z najvyšších v Európe, sa podľa štatistického úradu MK dostala v roku 2021 na úroveň 33,4%. Pod hranicou chudoby žije cca 1/5 (21,8%) populácie. Priemerná mesačná čistá mzda vyplatená na zamestnanca v máji 2022 bola 31 407 denárov (510 eur). Minimálna mzda bola na začiatku roka 2023 zvýšená na 22 175 MKD alebo 327 EUR.
Mena (macedónsky denár – MKD) je dlhodobo stabilná a na EUR fixovaná výmenným kurzom cca 61 MKD. MK dosahuje úroveň 0,77 HDI (Human Development Index alebo index ľudského rozvoja), čo krajinu radí na 82. miesto v celosvetovom rebríčku (celosvetový priemer je 0,737). Tento index sa využíva na porovnanie krajín z hľadiska viacerých faktorov, ktoré vplývajú na kvalitu života jej obyvateľov ako gramotnosť, vzdelanie, priemerná dĺžka života alebo chudoba.
Vláda za účelom pritiahnutia PZI zriadila tzv. Technologicko-priemyselné rozvojové zóny (TIRZ), v ktorých ponúka 10-ročné daňové prázdniny z príjmov fyzických a právnických osôb, oslobodenie od platby DPH za dovoz a obchodovanie s tovarom v TIDZ a cla za vybavenie, stroje a náhradné diely ako aj dlhodobý prenájom pozemkov na 99 rokov za 0,10€/m2. Ďalšou výhodou sú bezplatné inžinierske siete a prípojky. Investori v TIDZ sú taktiež oslobodení od poplatkov za prípravu stavebného pozemku a poskytujú sa im zrýchlené schvaľovacie procedúry. Osobitné zvýhodnenia majú zahraniční investori v preferovaných oblastiach IT, vedeckého výskumu a nových technológií s vysokými environmentálnymi štandardmi. Viac informácií je dostupných na webstránke Riaditeľstva TIDZ (www.fez.gov.mk).
Hlavným inštitucionálnym investorom v MK je Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá od jej pôsobenia v krajine podporila 161 projektov v celkovej hodnote 2,23 mld. EUR (potvrdenie skutočnosti, že EÚ je najväčším donorom v krajine). EBOR momentálne podporuje MK v jeho úsilí zlepšiť energetickú bezpečnosť a dekarbonizovať hospodárstvo, čo sú dve výzvy, ktoré sú v súčasnom geopolitickom a ekonomickom kontexte ešte aktuálnejšie. Niektoré z investičných projektov v krajine, o ktorých sa uvažuje sú: výstavba časti plynovodného prepojenia do Grécka, výstavba časti diaľnice zo Skopje po hranicu s Kosovom, zlepšenie nakladania s odpadom, sprístupnenie úverov pre miestne banky, ktoré môžu ďalej požičať miestnym malým a stredným podnikom. Pôžičky EBOR budú doplnené o granty z EÚ, OSN, Švajčiarska, Švédska, USA, Nórska, Luxemburska a ďalších donorov.
Hlavné odvetvia hospodárstva
Medzi odvetvia s kľúčovým podielom na ekonomike MK radíme poľnohospodárstvo, textilný priemysel, energetiku a stavebníctvo, ktoré neprodukujú výrobky náročné na využitie vyspelých technológií a vzdelanosť zamestnancov. V dôsledku predchádzajúcej hospodárskej krízy utrpeli tradičné priemyselné odvetvia – metalurgia a textilný priemysel. Pomerne dobre sa darí sektoru stavebníctva, aj vďaka vládou stimulovaným projektom. Na tvorbe HDP sa najviac podieľa obchodná činnosť (veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a bicyklov, preprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie činnosti), a to konkrétne 20%. Nasleduje ťažba, priemyselná výroba a výroba energie, ktoré reprezentujú 18%. Poľnohospodárstvo zostáva dôležitým odvetvím ekonomiky, aj keď jeho podiel na tvorbe HDP v posledných rokoch klesá a pohybuje sa na úrovni cca 8%.
Najvýznamnejšími exportnými a importnými partnermi Severného Macedónska sú členské krajiny EÚ. Dôležitými trhmi sú aj krajiny bývalej Juhoslávie. V bilaterálnych obchodných vzťahoch sú najväčšími macedónskymi obchodnými partnermi Nemecko, Grécko, Spojené kráľovstvo, Srbsko, Bulharsko a Taliansko. Údaje ŠÚ MK ukazujú, že medzi najviac exportovaný tovar v období od januára do decembra 2022 patria katalyzátory s komponentami z drahých kovov; zapaľovacie elektroinštalačné súpravy a iné elektro-inštalačné súpravy používané vo vozidlách, lietadlách alebo lodiach; časti sedadiel podskupiny 821.1 a feronikel. V importe dominujú ostatné kovy skupiny platiny a ich zliatiny; ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov; platina a jej zliatiny a keramický tovar na laboratórne, chemické alebo iné technické účely.
MK ročne navštívi cca 500 tisíc zahraničných turistov (ak nerátame rok 2020). Podľa Štatistického úradu MK navštívilo krajinu v roku 2022 537 436 turistov, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 80% . Za toto obdobie sa počet domácich turistov zvýšil o 5,7%, zatiaľ čo počet zahraničných turistov o 70,7%. Štatistický úrad krajiny uviedol, že počet zahraničných turistov, ktorí navštívili MK sa v roku 2022 medziročne zvýšil o 70,7% na 1,1 milióna. Z celkového počtu zahraničných turistov, ktorí v decembri 2022 navštívili Severné Macedónsko, bolo 15,7% z Turecka, 11,8% zo Srbska a 11,4% z Grécka. K rozvoju cestovného ruchu pomohol najmä kontroverzný projekt kompletnej prestavby centra hlavného mesta v hodnote vyše 650 mil. EUR (projekt „Skopje 2014“), ako aj príchod nízko-nákladovej maďarskej spoločnosti WizzAir na letiská Skopje a Ochrid, ktoré takto zaznamenalo nárast odletov/príletov na cca 1 mil. ročne.
(zdroj: MZVaEZ SR)