Delenie Bosny a Hercegoviny
Bosna a Hercegovina sa nachádza na západe Balkánskeho polostrova, oddeľuje Chorvátsko od Dubrovnika, má len asi 12 km mora (mesto Neum). Má prevažne hornatý krasový povrch, nížiny len na severe pozdĺž rieky Sávy.
Povrch sa skladá z 2 hist. jednotiek: Bosny v povodí str. Sávy a jej pravých prítokov a z Hercegoviny v povodí rieky Neretvy a hornej Driny. Okolo 90 % územia pokrývajú Dináre členené riekami na jednotlivé masívy a pohoria (Grmeči, Klekovača, Kunjevača, Vitorog, Čabulja Bjelašnica, Ozren, Jahoriná, Javor, Maljeviča, Javornik a i.), najvyššie v Sutjesne (Bosanski Maglić, 2 386 m). Nížina je len na severe pozdĺž rieky Sávy a na juhu na dolnom toku Neretvy. Najväčšie rieky sú Sáva (hraničná) s Vrbasom, Bosna, Drina a Neretva.
Podnebie je mierne, vo vnútrozemí a v medzihorských kotlinách s kontinentálnymi vplyvmi. Zrážok je 600 – 2 500 mm (v horách). Obyvateľstvo: Má pestrú národnostnú štruktúru. Najviac sú zastúpení Moslimovia ( 49 % ), potom Srbi ( 31, 3 % ) a Chorváti ( 17, 3 % ). Jednotlivé skupiny obyvateľov si po stáročia zachovávali svoju totožnosť tým, že hlavný dôraz kládli na svoju náboženskú odlišnosť. Obyvateľstvo žije najmä v kotlinách a dolinách riek.
(zdroj: Wikipedia)