Územie dnešnej Čiernej Hory sa nachádzalo postupne pod nadvládou Rímskej ríše, Byzantskej ríše, Bulharského kráľovstva (v 9.st a 10.st. n.l.) a Srbského kráľovstva (v 13.st až 14.st.). Od 15.st. sa datuje turecká nadvláda v Čiernej Hore. V rámci Osmanskej ríše sa sformoval čiernohorský štát, ktorý si posilnil svoju pozíciu predovšetkým v Balkánskych vojnách 1912-1913 (zdvojnásobil svoju rozlohu).
Počas prvej svetovej vojny bola Čierna Hora okupovaná Rakúsko-Uhorskom. Po jej skončení Zhromaždenie v Podgorici schválilo pripojenie Čiernej Hory ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. V rámci Federatívnej Ľudovej Republiky Juhoslávia (od r.1946), Socialistickej Federatívnej Republiky Juhoslávia (od r. 1963) a Federatívnej Republiky Juhoslávia (od r.1992) mala Čierna Hora štatút republiky.
V r. 2003 na základe Ústavnej charty Srbska a Čiernej Hory z 4.2.2003 a Belehradskej dohody z r. 2002 vzniklo štátne spoločenstvo Srbsko a Čierna Hora (SČH). Po celý čas od vzniku štátneho spoločenstva SČH v r. 2003 poukazovala Čierna Hora na nevyhnutnosť zmeny štátoprávneho usporiadania, na jeho nefunkčnosť a neustále navrhovala vytvorenie únie dvoch suverénnych štátov resp. dobrovoľného rozchodu, podľa modelu Čiech a Slovenska. Štátna únia Čiernej Hory so Srbskom zanikla 3.6.2006 vyhlásením nezávislosti Republikou Čierna Hora na základe výsledkov referenda o nezávislosti (21.5.2006).
(zdroj: Wikipedia)