Základná charakteristika hospodárstva
Albánsko zaznamenalo za posledných desať rokov významný hospodársky pokrok vďaka reštrukturalizácii hospodárstva. Zjednodušenie daňového a administratívneho systému pomohlo podnikateľom zvýšiť svoju produktivitu. Pozitívny vývoj v podnikateľskom sektore, najmä v oblasti priemyslu a služieb, viedlo k zvýšeniu zamestnanosti a príjmov domácností.
Zvýšenie príjmov a rozšírenie použitia komerčných úverov prispelo k posilneniu domáceho dopytu, viedlo k zvýšeniu produkcie a väčšiemu počtu kapitálových investícií. Albánsku sa v rokoch 2010 a 2011 podarilo zachovať makroekonomickú stabilitu a kontinuitu hospodárskeho rastu napriek nepriaznivej ekonomickej situácii v Európe a vo svete. Avšak v roku 2012 ekonomická aktivita Albánska začína spomaľovať.
Medzinárodný menový fond (MMF) odhaduje, že kvôli kríze v eurozóne a slabému domácemu dopytu sa rast albánskej ekonomiky v druhej polovici roka 2012 spomalí na 0,5% a v roku 2013 dosiahne rast 1,7%. Podľa oficiálnych štatistík nedošlo k významnému zvýšeniu nezamestnanosti a miera nezamestnanosti bola na úrovni 13,4%. Inflácia bola pod kontrolou centrálnej banky a pohybovala sa v rámci plánovaného priemeru 3,5%.Podľa Štatistického úradu Albánska (INSTAT), ekonomická aktivita v druhom štvrťroku 2012vzrástla o 2,04% v porovnaní s druhým štvrťrokom 2011 a o 0,93% v porovnaní s prvým štvrťrokom 2012. Najvyššie tempo rastu zaznamenali skupiny ekonomických činností (NACE Rev.2) informácie a komunikácia (9,9%), priemyselná výroba (6,4%), ostatné činnosti (5,6%) a veľkoobchod a maloobchod (5,1%).
Pokles bol zaznamenaný v skupinách stavebníctvo (18,4%) a doprava a skladovanie (7%). V druhom štvrťroku 2012 skupina poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov zaznamenalo rast o 5,6% medziročne a 1,4% v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. S cieľom zlepšenia podnikateľského prostredia, zvýšenia konkurencieschopnosti výrobcov, prilákania nových investícií a zvýšenia zamestnanosti prijala Vláda Albánskej republiky balík
opatrení (zrušenie DPH na strojové zariadenia, ktoré sa podieľajú na investíciách, zlepšenie daňových podmienok pre malé podniky).
Zdroj: http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_10A831FC5DD97B1CC1257837004AF2C3_SK/$File/121213_EIT_Albansko.pdf
Hlavné odvetvia hospodárstva
Najvýznamnejšími odvetviami albánskeho hospodárstva zostávajú služby, stavebníctvo, poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel.
PRIEMYSEL
Najväčší podiel na priemyselnej výrobe má spracovateľský priemysel, ktorý tvorí takmer 70% priemyselnej výroby v Albánsku. Medzi najvýznamnejšie odvetvia spracovateľského priemyslu patria textilný, obuvnícky, kožiarsky, tabakový a spracovateľský priemysel nerastných surovín. Priemysel sa na tvorbe HDP v roku 2011 podieľal 10,2 %.
STAVEBNÍCTVO
Sektor stavebníctva je dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie. Hlavným zameraním je výstavba nových hotelov, turistických ubytovacích kapacít, administratívnych budov, rekonštrukcie existujúcich alebo výstavba nových sídlisk, rekonštrukcia a výstavba nových ciest. Stavebníctvo sa v roku 2011 podieľalo na tvorbe HDP s 8,8 %.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
Poľnohospodárstvo a poľnohospodárska výroba tvorili v roku 2011 17,7% z HDP. Takmer 55% práceschopného obyvateľstva je samostatne zárobkovo činné v poľnohospodárstve. Zaoberajú sa najmä chovom hospodárskych zvierat, vinárstvom, rybolovom a ovocinárstvom. Albánska vláda vypracovala Stratégiu pre rozvoj vodného hospodárstva a poľnohospodárstva na roky 2007 – 2015. Stratégia je zameraná na ďalší rozvoj výroby a nárast zamestnanosti v sektore. Investície budú smerované do prístavov Vlora, Saranda, Shëngjin, Škodra a Durres. Vláda Albánska taktiež prijala Stratégiu pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo na roky 2007 – 2013, ktorá zaručuje pokračovanie v úsilí o posilnenie konkurencieschopnosti a diverzifikáciu ekonomických aktivít vo vidieckych oblastiach.
SLUŽBY
Sektor služieb patrí k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetviam albánskej ekonomiky. Na tvorbe HDP sa v roku 2011 podieľal s 58,2%. Najdôležitejšie sú telekomunikácie, cestovný ruch, bankové a poisťovacie služby. Rozvoj sektora služieb je charakterizovaný liberalizáciou trhu, zlepšovaním technológií v informačných službách a rastom objemu finančných služieb.
Cestovný ruch je v Albánsku veľmi perspektívny a to najmä z dôvodu klímy a dlhého albánskeho pobrežia (370 km) Jadranského a Iónskeho mora. Medzi najvýznamnejšie turistické strediská patria Durres (Jadranské more) a riviéra medzi Vlore a Saranda (Iónske more), kde sa stavajú nové ubytovacie kapacity s požadovanou vybavenosťou (reštaurácie,pizzerie, kaviarne, samoobsluhy).
Zdroj: http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_10A831FC5DD97B1CC1257837004AF2C3_SK/$File/121213_EIT_Albansko.pdf