Základná charakteristika hospodárstva
Albánsko (AL) ako malá otvorená ekonomika s obmedzenou ekonomickou diverzifikáciou je zraniteľná voči vonkajším aj vnútorným vplyvom. Za posledné roky bolo AL vystavené niekoľkým náročným krízam, ktoré mali značné následky pre AL ekonomiku – ničivé zemetrasenie v 2019, pandémia COVID-19, vojenský konflikt na Ukrajine (UA) a s tým spojená recesia v Európe či sprísňovanie podmienok financovania na medzinárodných kapitálových trhoch.
Rok 2020 priniesol najväčšiu ekonomickú krízu za posledných 20 rokov. A hoci v 2021 AL ekonomika zaznamenala 8,5% rast, v 2022 došlo vplyvom globálnych medzinárodných výziev k jeho spomaleniu na 4,8%. Vysoká inflácia a vojna na Ukrajine ovplyvňujú ekonomické vyhliadky a chudobu v roku 2023. Standard & Poor’s potvrdzuje pre AL rating na úrovni „B+“, stabilnú perspektívu, spomalenie reálneho rastu HDP na 2,4% a zníženie fiškálneho deficitu na 3,2% HDP. EK predpokladá pre AL rast HDP o 2,9%. Dôvodmi poklesu rastu sú okrem vplyvu vojny na UA aj prepojenosť AL ekonomiky s EÚ, ceny potravín a energií či vysoký verejný dlh. Okrem toho ovplyvňuje výkon ekonomiky aj roky trvajúca, zväčša ekonomická emigrácia desiatok tisíc Albáncov ročne do zahraničia. Tá má za následok brain drain, starnutie populácie, ale tiež krízu na pracovnom trhu čo môže negatívne vplývať aj na rozhodovanie zahraničných investorov. Ďalším faktorom je šedá a viac tmavšia ekonomika (podľa niektorých štúdií až cca 40-50%). Verejný dlh zostáva vysoký.
Podľa Štatistického úradu AL v 2022 predstavoval priemerný nárast cien 6,7% (v 2021 2,0%). V dôsledku vojnového konfliktu na UA rástli hlavne ceny potravín a pohonných hmôt a boli dôvodom niekoľkých masových protestov. Čiastočná regulácia cien štátom síce odvrátila ďalšie protestné akcie, ceny však ostávajú vysoké. Dôležitým faktorom AL ekonomiky sú okrem závislosti na turizme aj závislosť na remitenciách – finančných prevodoch AL občanov zo zahraničia. V roku 2022 dosiahli remitencie 376 mil. eur. Oproti roku 2021 vzrástli o 10%. Taliansko a Grécko ostávajú hlavnými krajinami, odkiaľ remitencie prichádzajú hoci v posledných rokoch sa zvyšuje ich prílev aj z Veľkej Británie, Nemecka a ďalších krajín EÚ.
Investičné a podnikateľské prostredie je v Albánsku na nízkej úrovni. Podľa US správy Investment Climate 2022 považujú zahraniční investori Albánsko za krajinu, kde sa podniká ťažko. Výzvami pre investície a podnikanie je endemická korupcia (aj v súdnictve a verejnom obstarávaní), nekalá súťaž, neformálna ekonomika, časté zmeny fiškálnej legislatívy, slabá vymáhateľnosť práva či neexistencia vierohodného katastra nehnuteľností. AL dlhodobo realizuje štrukturálne reformy s cieľom podpory rastu, zvýšenia produktivity a konkurencieschopnosti hospodárstva, vytvorenia nových pracovných miest, zlepšenia správy vecí verejných a poskytovania verejných služieb.
AL dlhodobo realizuje štrukturálne reformy s cieľom podpory rastu, zvýšenia produktivity a konkurencieschopnosti hospodárstva, vytvorenia nových pracovných miest, zlepšenia správy vecí verejných a poskytovania verejných služieb.
Podľa odporúčaní EÚ (ECOFIN 9478/23 z mája 2023) by malo AL pokračovať vo fiškálnej konsolidácii a mobilizácii domácich príjmov, zlepšovaní riadenia verejných financií a vytváraní rámca na riadenie a koordináciu verejných investičných projektov. Krajina má ďalej pracovať na zvyšovaní daňových príjmov ako podielu na HDP, podporu podnikania zamerať na stredné podniky, zvýšiť investície do výskumu a inovácií, zvýšiť energetickú odolnosť a diverzifikáciu smerom k prechodu na zelenú energiu. Ďalej sa AL odporúča zabezpečiť pokrok pri vykonávaní plánu záruky pre mladých ľudí a ďalších opatrení v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia.
V roku 2022 zaznamenal HDP spomalenie rastu na 4,8% oproti výraznému nárastu v 2021. K hospodárskemu rastu prispela súkromná spotreba a investície, export či verejné výdavky a to aj napriek zvýšeniu cien energií a potravín.
Z hospodárskych odvetví mali podiel na raste hlavne stavebníctvo, nehnuteľnosti, služby, obchod, informačné a komunikačné technológie. Turizmus, ktorý tvorí viac ako 25% HDP krajiny prekonal predpandemickú úroveň – o 17,7% viac ako v 2019 a významne rastie. V roku 2022 Albánsko navštívilo 7,5 mil. turistov a krajina zaznamenala 3 najvyšší nárast (54%) po Katare (98%) a Saudskej Arábii (64%). Turizmus priniesol 2,8 mld. euro. Podiel poľnohospodárstva ma klesajúcu tendenciu, hoci sa stále podieľa 18% na HDP. Najvýraznejšie pokračovala expanzia v stavebníctve, a to v dôsledku viacerých infraštruktúrnych a developerských projektov.
Vzhľadom na rast HDP na obyvateľa v roku 2022 sa odhaduje, že chudoba klesla z 27,5 percenta v roku 2021 na 25,2 percenta v roku 2022.
Priemerná ročná inflácia v roku 2022 vzrástla na 6,7% oproti roku 2021 (2,1%) ide o výrazný nárast. Najvyššiu úroveň 8,3% dosiahla v októbri 2022. Inflačný cieľ AL národnej banky ostáva do 3%. Záverom roku 2022 a začiatkom 2023 došlo k spomaleniu rastu inflácie a EK predpokladá jej ustálenie v roku 2023 na úrovni 4,6%. Podľa Medzinárodného menového fondu zaznamenáva región západného Balkánu najvyšší rast cien od pádu diktátorských režimov v 1990. V AL došlo k nárastu cien potravín, nealkoholických nápojov, ale aj oblečenia, nábytku, prenájmov a.i. A vzhľadom na to, že potraviny tvoria 42% mesačných výdavkov sú dôsledky inflácie v AL tvrdšie oproti EÚ. AL centrálna banka z dôvodu zvýšených inflačných lakov viac krát zvyšovala základnú úrokovú sadzbu, ktorá je aktuálne na úrovni 3% (3/2023).
Priemerná hrubá mzda v roku 2022 medziročne vzrástla o 8,2% na cca 62 000,-ALL (525,- eur). Aj napriek medziročnému nárastu je priemerná hrubá mzda Albánska naďalej najnižšia z celého regiónu západného Balkánu.
V apríli 2023 rozhodla vláda o zvýšení minimálnej mzdy na 350,- euro (40 000,- ALL).
Štátny rozpočet, hlavné črty, prognózy vývoja, deficit štátneho rozpočtu, ver. dlh
Zemetrasenie v 2019 a pandémia COVID-19 mali dopad na nárast verejného dlhu, ktorého pomer k HDP bol 76,1% (2020) a 73,5% (2021). Rok 2022 priniesol neočakávaný pokles pomeru verejného dlhu k HDP na 64,6%. Je to dokonca nižšia hodnota ako pred pandémiou v roku 2019.
Deficit štátneho rozpočtu v 2021 bol 6,9% HDP. V roku 2022 bol nižší ako sa predpokladalo a dosiahol 3,7 % HDP napriek dodatočným výdavkom na podporu domácností a MSP v súvislosti s nárastom cien energií a potravín. S podporou zvyšovania príjmov, vrátane novej rozpočtovej podpory od EÚ súvisiacej s energetikou, by sa mal rozpočtový deficit v roku 2023 ďalej znižovať na 2,6 % HDP (ECOFIN 9478/23).
Stimulačné opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov krízy
V marci 2022 prijala AL vláda balík finančnej podpory tzv. „balík sociálnej odolnosti“; v júli 2022 bol rozšírený na odhadované 2% HDP za účelom cielenej hotovostnej pomoci a na dlhodobo zavedené, ale čoraz nákladnejšie dotovanie cien elektriny. V dôsledku mohutných protestov proti prudkému zvyšovaniu cien palív a potravín boli v marci 2022 zriadené dva dočasné výbory, ktorých úlohou bolo stanovovať strop pre veľkoobchodné a maloobchodné ceny na vybrané komodity (palivo a potraviny). V ekonomike je štát prítomný len obmedzene; pomoc štátu klesla v tomto období pod 0,5 % HDP.
Pozitívne je vnímané, že AL uverejnilo harmonizovaný index spotrebiteľských cien.
Lokálna mena, výmenný kurz
Albánska mena (albánsky LEK) od konca roku 2015 získavala na svojej sile. Počas 2022 bol priemerný kurz 118,98 ALL/1 eur. Za 1.Q 2023 došlo k poklesu kurzu EUR voči ALL o 2,5%; pričom v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka dosiahol pokles kurzu eura 7,6%.
Štruktúra zamestnanosti
Oficiálna miera nezamestnanosti ostáva prakticky nezmenená oproti predošlému roku 11,8%. Problémom ostáva nezamestnanosť mladej generácie, ktorá bola 21,5% a je príčinou, prečo mladá, kvalifikovaná pracovná sila odchádza do zahraničia, prioritne do EÚ a Veľkej Británie. Práve oni sú zdrojom remitencií tvoriacich poslednom roku 5,5% HDP Albánska. Najväčšie albánske diaspory sú v Grécku a Taliansku. Z dôvodu ekonomickej emigrácie dochádza k starnutiu populácie a nedostatku na pracovnom trhu. Taktiež postupne klesá počet obyvateľov Albánska. V roku 2001 mala krajina viac ako 3 mil. obyvateľov; v súčasnosti je to 2,8 mil.
Podľa Správy Medzinárodnej organizácie práce je úroveň neformálnej zamestnanosti v AL 56,7%, čo je znepokojujúce číslo. Z toho najväčší podiel zamestnávania „na čierno“ je v poľnohospodárstve, v obchodnom sektore, stavebníctve či v hoteloch a reštauráciách.
Veľmi malé, malé a stredné podniky tvoriace takmer 99% všetkých podnikov v Albánsku sú hybnou silou hospodárskeho rastu a zdrojom pracovných miest.
Hlavné odvetvia hospodárstva
Na tvorbe HDP sa najvyššou mierou podieľajú poľnohospodárstvo 18% (hoci podiel klesá)(1/3 pracovnej sily je zamestnaná v poľnohospodárstve) a služby 48%, z toho má výrazný podiel turizmus. Ďalej je to priemysel 21,8%, stavebníctvo 9%.
Poľnohospodárstvo, turizmus, digitalizácia, rozvoj cestnej a železničnej infraštruktúry predstavujú do budúcnosti veľký rozvojový potenciál a sú oblasťami, kde môžu zahraniční investori diverzifikovať svoje investície, ktoré doteraz smerovali prevažne do energetického sektoru. V oblasti energetiky sa čoraz väčšia pozornosť venuje využitiu obnoviteľných zdrojov energie (solárne, veterné).
Albánsko je krajina bohatá na ropu, plyn a nerasty. Na začiatku milénia vláda AL začala pracovať na zintenzívnení ťažby týchto surovín za účelom posilnenia ekonomiky.
V súčasnosti sa rozvíjajú projekty, ktorých cieľom je, aj vďaka geopolitickej podpore USA, urobiť z AL významného hráča nadregionálneho významu v oblasti distríbucie energonosičov (LNG).
(zdroj: MZVaEZ SR)