Jeho územie sa rozprestiera v južnej časti Panónskej nížiny a pozdĺž východného pobrežia Jadranského mora. Je to štát ležiaci na rozhraní Strednej Európy a Balkánskeho polostrova. Na severe a východe krajiny sa rozkladajú nížiny. Tie sú rozčlenené drobnejšími pohoriami (Papuk, Psunj), pripájajú sa k Veľkej uhorskej nížine.
V západnej a južnej časti Chorvátska v severozápadno-juhovýchodnom smere tiahnu skrasovatelé hrebene Dinárov. Chorvátske bohato členené Jadranské pobrežie je 1800km dlhé, ďalších 4500km pobrežia tvoria ostrovy. Pobrežie Chorvátska, má krasový charakter a delí sa na tri hlavné časti: polostrov Istria na severe, oblasť Kvarner v strede a Dalmácia na juhu. Najväčšími ostrovmi sú Krk, Cres, Brač a Hvar.
Oblasť medzi riekami Dráva a Sáva je snáď jedna z najzelenších oblastí v Chorvátsku. Na rozdiel od suchého pobrežia, tu aj v lete spadne dosť dažďových zrážok. Túto časť Chorvátska tvorí zväčša rovina až pahorkatina a obe rieky od seba oddeľuje pohorie Bilo Gora. V údoliach je vybudovaných množstvo rybníkov. Pevnina je bohatá na vodné zdroje. Najväčším jazerom je Vransko jezero.
Väčšina riek v Chorvátsku ústi prostredníctvom Dunaja do Čierneho mora (Sáva, Dráva, Mur, Kupa a Una), do Jadranu ústia Zrmanja, Krka, Cetina a najdôležitejšia Neretva. Chorvátsko má 8 národných parkov a 11 prírodných chránených oblastí. Obyvateľstvo republiky tvoria Chorváti, Srbi, zvyšok Taliani, Rómovia a iné.
Zdroj: http://turisticky-sprievodca.malyprinc.sk/chorvatsko/geografia