Srbsko má rozlohu 102 173 km (spolu s Kosovom) . Povrch Srbska tvoria prevažne nížiny. Sú teplé a úrodné. Na severe, pozdĺž Dunaja a na juhu sú hornatiny. Najvyšší vrch je Durmitor (2522m). Taktiež sa tam nachádza národný park Durmitor. Horská krajina je kvôli rozpustiteľnosti rozšíreného pieskovca dosť pustá, voda preteká do zemných jaskynných systémov.
Počiatky srbského štátu sú spojené s dvomi historickými územiami, s vnútrozemskou Raška a s prímorskou Duklja. Zo štátotvorného hľadiska sú Srbi medzi poslednými národmi na Balkáne, ktorí vytvorili organizované spoločenstvo, čiže štát.
Formovanie Srbska bolo v rámci Balkánu jedným z najkomplikovanejších procesov stredoveku. Striedavý tlak susednej Byzancie, Bulharska, Uhorska a ďalších európskych, ale aj ázijských štátov sa podpísal na ekonomickom, historickom či politickom vývoji celej srbskej krajiny. Ovplyvnené bolo i náboženské myslenie a tým aj kultúra, ktorá bola v rámci Srbska veľmi rôznorodá.
Srbské hospodárstvo je stále v procese reštrukturalizácie, ktorá je sprevádzaná privatizáciou a transformáciou dôležitých výrobných odvetvi, ako aj zmenami v legislatíve. Vývoj ekonomickej situácie v Srbsku sa v roku 2012 uberal negatívnym smerom. Výsledkom je zhoršenie makroekonomickej situácie a pokles ekonomickej aktivity. Najväčšími problémami srbskej ekonomiky aj najďalej zostávajú vysoká miera nezamestnanosti (25.5%), rast verejného dlhu (57,5% HDP), vysoká miera inflácie (cca 12%), deficit štátneho rozpočtu (6,2% HDP) a platobná neschopnosť hospodárskeho sektora. Prioritou srbskej vlády je riešenie ekonomických a finančných problémov.
OSN 01.11.2000Svetová banka (WB) 08.11.2001Medzinárodný menoví fond (MMF) 20.12.2000Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) 06.12.2000Organizácia UN pre vzdelávanie a kultúru (UNESCO) 20.12.2000 Medzinárodná pracovná organizácia
Po grécko-tureckej vojne bola v roku 1923 dohodnutá výmena obyvateľov medzi Gréckom a Tureckom. Väčšina moslimov (nie len turecky hovoriacich) odišla z Grécka, z Turecka prišlo do Grécka 2 000 000 Maloázijských Grékov, z gréckej Macedónie odišla do Bulharska väčšina slovanského obyvateľstva. V európskom Turecku sa usadilo mnoho Turkov z Grécka, neskôr aj z Bulharska, pretože pred výmenou obyvateľov tu žili najmä Gréci, ale tiež aj Bulhari, ktorí sa tiež vysťahovali do Bulharska. Po prvej sv. vojne vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (Juhoslávia).
Začiatkom 6. stor. prosperovali hlavne územia dnešného Grécka a tiež Konštantinopol, ktorý bol osídlený množstvom obyvateľov, prevažne gréckeho pôvodu. Celkový charakter Byzancie je od 7. stor. grécky, aj keď stále pretrvalo označenie Rímska ríša. V tejto dobe obývali Balkán grécky hovoriaci obyvatelia (dnešné Grécko, Albánsko – juh a stred, Bulharsko – juh, Macedónsko – juh, Turecko), latinsky hovoriace obyvateľstvo (Albánsko – sever, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Chorvátsko), trácky hovoriace obyvateľstvo (Bulharsko – hlavne vnútrozemie, Macedónsko – východ) a ilýrsky hovoriace obyvateľstvo (Macedónsko, Albánsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina).
Od 15. stor. prenikajú Osmanskí Turci na Balkán, dobyli byzantské mesto Adrianupoli a v roku 1453 Konštantinopol, čím padla Byzantská ríša. Turci aj napriek veľkej snahe Grékov a Benátčanov dobyli pevninské Grécko a grécke ostrovy (iba Iónske ostrovy nikdy nedobyli), odtiaľ smerovali na sever, kde do 16. stor. obsadili všetky balkánske územia až po južné Slovensko. Proti nim sa postavili hlavne Benátčania, ktorí si uhájili pozície v Dalmácii, Istrii a na Iónskych ostrovoch. Turci vysielali do porobených území moslimské obyvateľstvo z Malej Ázie, no najväčšia časť balkánskych Turkov boli potomkovia islamizovaných pôvodných obyvateľov, podobne ako aj v Malej Ázii.
Balkán patril už od neolitu k najvyspelejším územiam sveta. Je to zapríčinené hlavne jeho polohou, nachádza sa pri Malej Ázii, odkiaľ sa sem z východu dostávala vyspelá kultúra, ktorá ďalej prenikala do západného stredomoria. Známe neolitické a neolitocké kultúry sa nachádzali na celom území polostrova, najznámejšia je tzv. kultúra Sesklo a Dimini v dnešnom Grécku, kde vtedy žili tzv. Pelasgovia, neindoeurópsky kmeň od ktorých potom Gréci prebrali mnohé poznatky.
Na konci 6.st.n.l. začína postupné osídľovanie Balkánu, ktorý je v tejto dobe až po dunajskú hranicu súčasťou Byzantskej ríše. Pomaly však dochádza k postupnému rozpadu Byzantskej ríše. Koncom 7.st.n.l. sa vytvára bulharská ríša, ktorá je prvým štátom, na ktorom sa veľkou mierou podieľajú Slovania. Nasledujú drobné srbské kniežatstvá a Chorvátsko. Na začiatku 11.st.n.l. sa celý Balkán dostal pod vplyv Byzantské ríše a cisára Basileia II. Bulharobijca. Bulharsko je znovu začlenené pod byzantskú ríšu, vládcovia malých srbských štátov sa stali vazalmi císára. Na prelome 12. a 13.st.n.l. sa Bulharsko a Srbsko osamostatnily. V polovici 14.st.n.l. záhájili Osmanskí turci dobývanie Balkánu.