Po optimistickom ekonomickom vývoji v prvom polroku 2011, keď Macedónsko zaznamenávalo medziročný rast priemyselnej výroby o 9,2% a reálny rast HDP o 5,3% sa ekonomické oživenie Macedónska v druhom polroku 2011 spomalilo. Podľa Štatistického úradu Macedónska, priemerný rast HDP v roku 2011 predstavoval 2,8%, priemyselná výroba zaznamenala medziročný rast o 3,3% a priemerná miera inflácie predstavovala 3,9%.
Macedónsko je od roku 1993 členom OSN a Stredoeurópskej iniciatívy, od roku 1995 členom Rady Európy a OBSE. Od apríla 2003 je Macedónsko plnoprávnym členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Bosna a Hercegovina sa nachádza na západe Balkánskeho polostrova, oddeľuje Chorvátsko od Dubrovnika, má len asi 12 km mora (mesto Neum). Má prevažne hornatý krasový povrch, nížiny len na severe pozdĺž rieky Sávy.
Územie republiky Bosny a Hercegoviny tvoria dve historické krajiny, ktorých dejiny sa prelínajú. V južnej časti Bosnianskeho kráľovstva sa v 15. storočí osamostatnilo vojvodstvo Hercegovina. V 2. polovici 15. storočia boli Bosna aj Hercegovina obsadené Turkami a v roku 1583 navzájom spojené.
Hlavným zahraničnopolitickým cieľom BaH je členstvo v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO). Členstvo v NATO však (na rozdiel od členstva v EÚ) nemá jednoznačnú podporu celého politického spektra BaH a tiež podpora verejnosti je v tejto otázke menšie.
Po miernom hospodárskom raste vrokoch 2010 (0,9 %) a 2011 (1,3 %) boli ešte začiatkom rok a 2012 prognózy na rok 2012 veľmi optimistické a pohybovali sa na úrovni do 0,7 % (MMF), 2,3 % (EBRD) do 3,0 % (BaH analytici). V poslednej dobe však boli revidované a to ako miestnymi ,analytikmi, tak aj medzinárodnými inštitúciami. Problémy eurozóny sa prenášajú aj na ekonomiku BaH. HDP BaH v roku 2011 dosiahol 25,95 mld. BAM (13,27 mld. EUR).
Čierna Hora je republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a spornou oblasťou Balkánu – Kosovom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd). Čierna Hora je hornatá krajina posiata krasovými oblasťami. Hoci je Čierna Hora jednou z najmenších krajín Európy (s rozlohou 13,812 km²), reliéf je nesmierne rozmanitý. Najvyšší vrch Čiernej Hory Zla Kolata leží na hraniciach s Albánskom a má nadmorskú výšku 2 534 m n. m..
Územie dnešnej Čiernej Hory sa nachádzalo postupne pod nadvládou Rímskej ríše, Byzantskej ríše, Bulharského kráľovstva (v 9.st a 10.st. n.l.) a Srbského kráľovstva (v 13.st až 14.st.). Od 15.st. sa datuje turecká nadvláda v Čiernej Hore. V rámci Osmanskej ríše sa sformoval čiernohorský štát, ktorý si posilnil svoju pozíciu predovšetkým v Balkánskych vojnách 1912-1913 (zdvojnásobil svoju rozlohu).
Čiernohorská ekonomika je považovaná za stabilnú, aj keď je zaznamenaný fiškálny deficit a deficity bežných účtov. Zahraničný dlh v roku 2007 dosiahol hodnotu 6,3% HDP, v roku 2008 klesol na 1.3% HDP a v roku 2009 sa zvýšil na 2.3%. Výška zahraničného dlhu zatiaľ nepredstavuje problém. Oficiálnou menou v krajine je EURO; ČH však nie je krajinou Eurozóny a nemá právo tlačiť EUR , preto musí vláda robiť politiku vyváženého štátneho rozpočtu. Krajina spĺňa všetky prísne maastrichtské kritériá.
Čierna Hora je členom OSN (od 28. júna 2006) , členom Rady Európy (RE), členom Organizácie pre európsku bezpečnosť a spoluprácu (OBSE), Stredoeurópskej iniciatívy a Jadransko-jónskej iniciatívy, členom MMF, EBRD a ďalších medzinárodných organizáci a inštitúcii. V Čiernej Hore pôsobia organizácie OSN: FAO, IOM (imigrácie), UNDP, UNHCR, UNICEF, WHO.