Balkán patril už od neolitu k najvyspelejším územiam sveta. Je to zapríčinené hlavne jeho polohou, nachádza sa pri Malej Ázii, odkiaľ sa sem z východu dostávala vyspelá kultúra, ktorá ďalej prenikala do západného Stredomoria.
Albánsko je malý štát, ktorý patrí k najchudobnejším v Európe. Na severe a na východe hraničí s Čiernou Horou, Srbskom/Kosovom a Macedónskom, na juhovýchode s Gréckom. Najstarším historicky známym etnikom v Albánsku boli Ilýri. Do 15. storočia bolo Albánsko súčasťou viacerých štátov potom sa nadlho stalo súčasťou Osmanskej ríše.
V staroveku bolo územie Chorvátska osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi. Od 1. storočia po Kr. ovládala toto územie Rímska ríša. Počas Veľkého sťahovania národov v
Macedónsko, dlhý tvar Macedónska republika (do OSN bola prijatá – kvôli obavám Grécka z územných nárokov na jeho región Makedónia – pod názvom Bývalá juhoslovanská
Územie republiky Bosny a Hercegoviny tvoria dve historické krajiny, ktorých dejiny sa prelínajú. V južnej časti Bosnianskeho kráľovstva sa v 15. storočí osamostatnilo vojvodstvo Hercegovina. V 2. polovici 15. storočia boli Bosna aj Hercegovina obsadené Turkami a v roku 1583 navzájom spojené.
Územie dnešnej Čiernej Hory sa nachádzalo postupne pod nadvládou Rímskej ríše, Byzantskej ríše, Bulharského kráľovstva (v 9.st a 10.st. n.l.) a Srbského kráľovstva (v 13.st až 14.st.). Od 15.st. sa datuje turecká nadvláda v Čiernej Hore. V rámci Osmanskej ríše sa sformoval čiernohorský štát, ktorý si posilnil svoju pozíciu predovšetkým v Balkánskych vojnách 1912-1913 (zdvojnásobil svoju rozlohu).
Počiatky srbského štátu sú spojené s dvomi historickými územiami, s vnútrozemskou Raška a s prímorskou Duklja. Zo štátotvorného hľadiska sú Srbi medzi poslednými národmi na Balkáne, ktorí vytvorili organizované spoločenstvo, čiže štát.
Formovanie Srbska bolo v rámci Balkánu jedným z najkomplikovanejších procesov stredoveku. Striedavý tlak susednej Byzancie, Bulharska, Uhorska a ďalších európskych, ale aj ázijských štátov sa podpísal na ekonomickom, historickom či politickom vývoji celej srbskej krajiny. Ovplyvnené bolo i náboženské myslenie a tým aj kultúra, ktorá bola v rámci Srbska veľmi rôznorodá.
Po grécko-tureckej vojne bola v roku 1923 dohodnutá výmena obyvateľov medzi Gréckom a Tureckom. Väčšina moslimov (nie len turecky hovoriacich) odišla z Grécka, z Turecka prišlo do Grécka 2 000 000 Maloázijských Grékov, z gréckej Macedónie odišla do Bulharska väčšina slovanského obyvateľstva. V európskom Turecku sa usadilo mnoho Turkov z Grécka, neskôr aj z Bulharska, pretože pred výmenou obyvateľov tu žili najmä Gréci, ale tiež aj Bulhari, ktorí sa tiež vysťahovali do Bulharska. Po prvej sv. vojne vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (Juhoslávia).
Začiatkom 6. stor. prosperovali hlavne územia dnešného Grécka a tiež Konštantinopol, ktorý bol osídlený množstvom obyvateľov, prevažne gréckeho pôvodu. Celkový charakter Byzancie je od 7. stor. grécky, aj keď stále pretrvalo označenie Rímska ríša. V tejto dobe obývali Balkán grécky hovoriaci obyvatelia (dnešné Grécko, Albánsko – juh a stred, Bulharsko – juh, Macedónsko – juh, Turecko), latinsky hovoriace obyvateľstvo (Albánsko – sever, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Chorvátsko), trácky hovoriace obyvateľstvo (Bulharsko – hlavne vnútrozemie, Macedónsko – východ) a ilýrsky hovoriace obyvateľstvo (Macedónsko, Albánsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina).
Od 15. stor. prenikajú Osmanskí Turci na Balkán, dobyli byzantské mesto Adrianupoli a v roku 1453 Konštantinopol, čím padla Byzantská ríša. Turci aj napriek veľkej snahe Grékov a Benátčanov dobyli pevninské Grécko a grécke ostrovy (iba Iónske ostrovy nikdy nedobyli), odtiaľ smerovali na sever, kde do 16. stor. obsadili všetky balkánske územia až po južné Slovensko. Proti nim sa postavili hlavne Benátčania, ktorí si uhájili pozície v Dalmácii, Istrii a na Iónskych ostrovoch. Turci vysielali do porobených území moslimské obyvateľstvo z Malej Ázie, no najväčšia časť balkánskych Turkov boli potomkovia islamizovaných pôvodných obyvateľov, podobne ako aj v Malej Ázii.
Balkán patril už od neolitu k najvyspelejším územiam sveta. Je to zapríčinené hlavne jeho polohou, nachádza sa pri Malej Ázii, odkiaľ sa sem z východu dostávala vyspelá kultúra, ktorá ďalej prenikala do západného stredomoria. Známe neolitické a neolitocké kultúry sa nachádzali na celom území polostrova, najznámejšia je tzv. kultúra Sesklo a Dimini v dnešnom Grécku, kde vtedy žili tzv. Pelasgovia, neindoeurópsky kmeň od ktorých potom Gréci prebrali mnohé poznatky.