Západný balkán

Geografia Albánska

Územie Albánska pozostáva zo 4 oblastí: na sever od najväčšej rieky Drin (dĺžka 281 km) sú Albánske Alpy s masívom Prokletije (Maja Jezercë 2 694 m n. m.), stredná vnútrozemská hornatá oblasť je s najvyšším albánskym vrchom Veľký Korab (2 751 m n. m.) a panvou dvoch krasových jazier – Ohridského a Prespanského, tretiu juhovýchodnú časť krajiny tvorí krasové územie povodia rieky Vjosës po grécku hranicu a poslednou oblasťou je pobrežná nížina tiahnúca sa od juhu až k Skadarskému jazeru na hranici s Čiernou Horou.

Čítať ďalej »

História Albánska

Albánsko je malý štát, ktorý patrí k najchudobnejším v Európe. Na severe a na východe hraničí s Čiernou Horou, Srbskom/Kosovom a Macedónskom, na juhovýchode s Gréckom. Najstarším historicky známym etnikom v Albánsku boli Ilýri. Do 15. storočia bolo Albánsko súčasťou viacerých štátov potom sa nadlho stalo súčasťou Osmanskej ríše.

Čítať ďalej »
Ekonomika Albánska
Albánsko

Ekonomika Albánska

Albánsko zaznamenalo za posledných desať rokov významný hospodársky pokrok vďaka reštrukturalizácii hospodárstva. Zjednodušenie daňového a administratívneho systému pomohlo podnikateľom zvýšiť svoju produktivitu. Pozitívny vývoj v podnikateľskom sektore, najmä v oblasti priemyslu a služieb, viedlo k zvýšeniu zamestnanosti a príjmov domácností.

Čítať ďalej »
geografia Chorvátska
Chorvátsko

Geografia Chorvátska

Jeho územie sa rozprestiera v južnej časti Panónskej nížiny a pozdĺž východného pobrežia Jadranského mora. Je to štát ležiaci na rozhraní Strednej Európy a Balkánskeho polostrova. Na severe a východe krajiny sa rozkladajú nížiny. Tie sú rozčlenené drobnejšími pohoriami (Papuk, Psunj), pripájajú sa k Veľkej uhorskej nížine.

Čítať ďalej »
História Chorvátska
Chorvátsko

História Chorvátska

V staroveku bolo územie Chorvátska osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi. Od 1. storočia po Kr. ovládala toto územie Rímska ríša. Počas Veľkého sťahovania národov v

Čítať ďalej »
Ekonomika chorvátska
Chorvátsko

Ekonomika Chorvátska

Chorvátska republika a jej hospodárstvo výrazne utrpeli počas vojny v rokoch 1991 – 1995, ktorá súvisela s rozpadom bývalej Juhoslávie. V rokoch 1989 – 1993 klesol HDP o 40%. Neskôr krajina zaznamenávala ročný rast 4-6% predovšetkým rozvojom turistického ruchu a rastom spotreby, ktorý bol založený na domácich a zahraničných pôžičkách.

Čítať ďalej »

Geografia Macedónska

Svojou polohou zaberá J časť Balkánskeho polostrova, je to vnútrozemský, najmenej rozvinutý štát bývalej Juhoslávie. Macedónsko, bývalá zväzová republika Juhoslávie, získalo samostatnosť v roku 1991. Povrchu územia kraľujú pohoria, roviny sú len v JZ a SV časti a v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahĺbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje).

Čítať ďalej »
historia macedonska
História

História Macedónska

Macedónsko, dlhý tvar Macedónska republika (do OSN bola prijatá – kvôli obavám Grécka z územných nárokov na jeho región Makedónia – pod názvom Bývalá juhoslovanská

Čítať ďalej »
Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on whatsapp
Scroll to Top